Tam niekde na samom začiatku:

Ich mužské egá rastú s pribúdajúcimi minútami meškania na dohodnuté rande.

A viete,čo najviac zabíja ženy? Nie je to násilie,ani žiarlivosť a nie sú to ani komplikované vzťahy.Najviac bolel a vždy bude bolieť nezáujem.Hlavne pre tie,ktoré sú na to zvyknuté....Verte mi prosím, v tomto sa nemôžem mýliť.

Smutný predhovor o láske,ktorá vlastne nikdy ani láskou nebola:

Som hojiteľná, vždy sa proste zahojím. Som nedokonalá,trošku panovačná žena, lebo dávam najavo svoje pocity. A nemám žiaden pud sebazáchovy, pokiaľ ide o lásku. Jediné pred  čím mám rešpekt sú zadaní muži, ženatí s početnými potomkami a takí ktorých priatelky maju v očiach strach,ten strach ked cítia ,že ich šťastie je v ohrození. To sa mi zdá nefér,aj keď život je nevyspytateľný.Vlastne kto mi kedy povedal ,že život má byt fér?!? Nechcem písať o sebe,to nie je zaujímavé,chcem písať o mojich posledných vzťahoch. Alebo o tom, že občas stretneme ľudí a už nikdy nebudeme ako predtým.

Krása,z ktorej sa hlava stráca.

Často mi hovoria,že som krásna.Stále som si na to nezvykla,to znamená,že nie som namyslená,lebo stále vidím svoje nedokonalosti.Som na seba tvrdá a tým pádom možno aj na druhých.Možno aj preto som si v tom svojom rýchlom svete plnom ilúzií,občas jednoducho nevšimla,že sa do mňa niekto zamiloval.Že ma niekto naozaj veľmi chcel. Možno som, preto bola niekedy bezcitná k citom iných,možno presne tak ako sa ku mne správali moji poslední bývalí.

Ale čo narobíte z veľkej krásy a sexuálnej príťažlivosti,keď je chladná! V jeden večer vás človek objíma a potom je studený ako nahrobný kameň.Viete,pri poslednej osobe,nazvyme si ju kludne Zrazenina, ma najviac neštvalo to,že nebol úprimný ku mne,ale to že,nebol úprimný ani sám k sebe.Za nič na svete by nepripustil to,že mu so mnou bolo viac ako len fajn.Niekto,kto vníma ženy len ako dajme tomu pekne povedané sexuálne mašiny či domáce spotrebiče, to v hlave nemá ešte evidentne v poriadku.

No poďme pekne po poriadku.Aby ste pochopili o čom hovorím,začalo to celkom jednoznačne.Nešťastnou láskou.Predtým ako som stretla Zrazeninu, predchádzal tomu muž ktorého pomenujeme Smola,to meno je výstižné,preto,čo všetko so mnou dokázal urobiť.Bola som dobré dievča,zo vzdelanej rodiny,ktoré nemalo moc peňazí.Smola ma zhypnotizoval dokonale.Zo začiatku som sa cítila ako princezná,ktorú vyslobodil princ zo zakliatej veže.Tak ako mi však nečakane dal to všetko,tak následne mi to rýchlo aj vzal.Ešte mal takú drzosť,že si zobral aj to moje málo,čo som mala než sa vôbec objavil.Takmer v závere našej spoločnej tragédie som urobila niečo,čo do dnes neviem stále s určitosťou vysvetliť.Denne počúvame o prípadoch,kde sa manželia alebo partneri tak znenávideli,že sa prihodilo aj také,že jeden z nich stratil nervy a tej druhej rokmi "milovanej" polovičke dopomohol na druhu stranu-onén svet.Ja som vždy nad podobnými správami neveriacky krútila hlavou.Potom to prišlo.Smola mal zase jeden zo svojích skratových večerov.Kričal,používal násilie,zatiaľ čo ja som sa plačúc snažila oslobodit.Presne to bolo ono..sloboda, tá po ktorej som túžila najviac na svete.Ďalšie spomienky mám však dosť rozmazané.Utekám k autu,podarilo sa mi naštartovať.Smola mi prudko skáče do cesty,no ja absolútne nemám v umýsle zabrzdiť....Záblesk..Auto pomaly zastáva,ticho naokolo mlčí a o niekoľko metrov ďalej, jasne spoznávam nehybné telo v tráve.Necítila som strach či paniku.Viem je to hororové ,ale jediné čo som v celom tele pociťovala bola úľava.Ano je to tak.Tá žena čo celý život mala problém aj so zabíjaním múch,bola zrazu tak psychicky vyčerpaná,že nabrala odvahu zabiť človeka,len nech sa jej už uľaví a môže slobodne dýchať.Dodám k tomu len toľko,že Smola to nakoniec prežil.A môj psychoš,ktorého mimochodom navštevujem dodnes po rozpovedaní môjho príbehu,len sucho dodal,že som sa mala poistiť a zacúvať.Aby zlo bolo adekvátne potrestané.

Smola mi dal všetko po čom som túžila a potom ma vypľul aj s kosťami.Keď sa vám prihodí niečo také,ťažko sa vrátite do normálu.Zanechá to na trvácne stopy.Zrazu vám trvá mesiace,kým dokážete vstať z postele,plačete každú noc a o mužovi nechcete ani počuť....Táto moja agónia trvala dni,týždne,mesiace v ktorých som vtedy vôbec nežila.Bol to pomalý prechod života do smrti...

Narovinu,si povedzme ľudia sa nemenia z ničoho nič,iba ak sa im stane v živote niečo zlé.Môžu si z toho zobrať to najlepšie,ale aj to najhoršie.Ja som si zo všetkého zobrala to NAJ.... A tak som podobný scénar,len zabalený v inom obale,ako inak opäť po uplynutí potrebného času zhltla aj s navijákom v poradí druhému Casanovi.Zrazenina miloval zoznamovanie.Bol dokonalý prototyp lovca:krásny,záhadný a vtipný.Lovil nové obete jednu za druhou a bavilo ho to.O Zrazenine sa tradovalo,že ženy zbiera ako trofeje.Určite som nanho pôsobila sexy,inteligentne a vtipne.On ale netušil,že som prežila pravú nefalšovanú Smolu a vonkoncom nie som taká,drsná ako sa tvárim.To mi totiž vždy išlo,úsmev číslo osem a nemám problémy.Nevedel ani to,že z toho vzťahu so Smolou som vyšla polámaná a ubolená,no prevedčená o tom,že toto ma muselo predsa navždy varovať.Sama som pevne dúfala,že nič horšie sa mi stať nemôže.Bol dokonalý! Pri ňom som zase nadobúdala pocit,že za niečo stojím.A tak sme randili,zásadne iba v noci.Zrazenina totiž mala strach zo svetla.Zrazeninu bavilo trápiť ma,najmä ak na dohodnuté rande meškal najmenej 30 minút.Robilo mu to dobre.Napriek tomu som bola šťastná a zamilovaná.Prvá pusa na štvrtom rande,sex až na deviatom.Bohužial aj poslednom,čo som ja netušila.Auuuuuuu auuuu auuuu....ta bolesť mi bola taká známa.Chyba bola hlavne v tom,že som tak moc túžila po právej láske.Tá však neprišla a ja som si zas narazila,len týpka,ktorý sa opäť vyžíval,že má na vrch.A zvládne zdolať aj takú,čo sa zaprisahala a hrdo hovorí,ako také niečo nikdy už nedovolí.

Sem sa mi hodí jedna známa múdrosť: "Človek mieni,život mení".

Veľký macho a pár správnych chlapov:

To,že ma to všetko neznesiteľne priam krčovito bolelo,znamená a dokazuje,že som neni až taká chladná a zatrpknutá.Viete ja som o tom potrebovala napísať,aj keď  viem, že som neni úplne za tým...Rozhodne necítim nenávisť k mužom,práve naopak ich spoločnosť mám z mnohých dôvodov oveľa radšej ako tú ženskú.Chcela som napísať aj o nádeji a sile a aj o tom,že ľudia by si v žiadnom vzťahu nemali ubližovať.Lenže ja sama toto všetko v sebe nejak nenáchadzam.Stále verím na správnych chlapov,dobrých ľudí,životné šance,krásne náhody a nové začiatky.Aj Smolu aj Zrazeninu som milovala celým svojím srdcom.Presne tak ako sa to má.

Dnes ich už nepotrebujem a nechcem vidieť,ale o pár rokov a pár krutých spomienok,zabudnem a poviem si:„Fajn,chalani,veľa ste ma naučili!“.