giga

Posledne dni boli take neuveritelne rychle ,že som si ani nestihla uvedomit kolko veci sa udialo.Bliži sa polrok takže nam ako vždy dali v škole zabrat.Inak konečne som sa odhodlala a začala som chodit na moje nulte hodiny telesnej,ktore som mala povodne navšetvovat od začiatku školskeho roka.Dostala som poriadne vynadane a vyhrašky typu že budem nekvalisifikovana ma prinutili nastavit si budik predsa len o hodinu skorej.Čo znamenalo že som stavala už  niečo pred 5.uff  bolo to strašne..a myslim, že si budem musiet na to zvyknut.V utorok rano som si uvedomila ,že mam meniny.Nič očarujuce som nečakala ved moja rodina aj tak na mna dlabe už vyše 2 roky čo sa tyka sviatkov.velke prekvapenie však nastalo po prichode do školy kde ma moje užaasne a ešte raz užasne spolužiački prekvapili gratulaciami,božtekmi a velkou kopou darčekov.Čo dodat??tie baby su užasne a život bez nich si už ani neviem predstavit.V triede sme ako jedna velka skladačka,ktorej každa čast ma velky vyznam, je podstatna a bez nej by  sme boli neuplny.Neksor sa začal aj naval sms na moj telefon.Hmm vačšinou take typicke gratulacie ktore vam aj ked ich čitate už asi 1000krat vyčaria usmev na tvari pretože viete že si predsa len na vas niekto spomenie a stojite mu za tu chvilku kym napiše sms.Domov som prišla ale pomerne dost unavena pretože som sa bola ešte rozlučit s mojou majsterkou odborneho vycviku ktora odchadza do Anglicka,Neubranila som sa slzam pretože ten človiečik mi bude strašne chybat a mam ju velmi rada a som vdačna za všetko čo ma naučila.Potešilo ma ked mi ale dala svoje čislo aby som jej napisala,čo určite urobim.Kedže pride nova majsterka mam z toho trošku vačšie obavy.Som dost zvaštny človek a nie každemu sadnem hned na prvy krat.ale nevadi uvidime ako to všetko dopadne.Večer som nečakla nič zaujimave vobec by ma nenapadlo že by mi moja rodina mohla gratulovat ale urobila to..lenže samozrejme nebolo by to ono kebyže sa po tom nestrhne u nas burka nadavok a vyčitok.Mylila som sa ked som čakala že aspon na moje meniny budeme spolu normalne vychadzat.BOlo mi opat do plaču a veru som ho aj spustila.Takže moje meniny boli vlastne cele utopene v slzach.V stredu rano som prišla na stanicu odkial mi chodi autobus do školy a prišla aj moja spolužiačka.Po par prehodenych vetach sme sa dohodli že si urobime den volna.NOo a tak sme prišli k nej domov,dali kafičko a ja som sa odhodlala že si pozrem film Kanibali.bolo to prišerne a ešte ten pocit ,že je to podla skutočnych udalosti.Môj žaludok to nezvladal takže sme to museli predčasne vypnut.V ten večer som bola ešte s Mišom v Puchove.je  mi snim naozaj dobre a tak som s rozhodla že s nim pojdem v piatok an chatu.Štvrtok  som začala cvičit  a tak som navštivila fitko:bolo tam super tešim sa kedy pojdem opat.Nieže by som pri mojich 46 kilach potrebovala chudnut ale robim to pre zabavu,zdravie a trošku spevnit bruško:o)zrazuuu hup a bol tu piatok a ja som sa pomaly balila na spominanu chatu.Mali  sme ist len štyria...ja  mišo,,moja spolužiačka a ešte jeden chalan.Zbalila som si kvapky do nosa,gumičku,nahrande gate,balzam na pery,žuvačky a penaženku-všetko životu potrebne veci!!Vonku neuveritelne fučalo a bola zima a my 4 sme pomaly kračali smerom ku chate.bolo aj vela blata takže sme dorazili všetci špinavy ako prasiatka.Večer sa začal ako vždy samozrejme otvorenim nejakej tekutiny....kedže tam bolo neuveritelne teplo po chvilke som si to s alkoholom radšej rozmyslela.V izbe sme nakoniec zostali len ja a mišo...teplo nas pomaly vyzliekalo,naše tela sa o seba treli.jeho teply dych ma celu vzrušoval,kvilenie vichrice vonku ma privadzalo do šialenstva až.....bolo to nadherne.Už je večer ,sobota a ja som sa dohodla s kamoškami že skočime do mora na niečo dobre.Maju tam super rumančekovy čajik chuti ako detska prdelka.:o)nieže by som bola uchylna.Som zvedava či sa moj život trošku ukludni a  pribrzdi.....zatial som ale aj tak velmi rada.V poslednej dobe každemu tvrdim že trpim chorobou že som stale štastna a naozaj to tak asi je.dufam že ma ten syndrom neopusti.:D