giga

Taakk začiatok noveho tyždna je tu.Stale mam taky divny pocit ,že nie som uplne v poriadku,Prišla som na to ,že trpim chorobou,že som stale štastna.Važne takmer nič ma nerozhodi a ked predsa za 5 minut ani neviem čo to bolo.Začalo sa mi konečne v živote darit a to je uplne nadherne:)Myslim si že za to može určite aj moje okolie.Za posledne dva mesiace som uplne vymenila ludi čo boli okolo mna.Ludia s ktorymi som preživala pubertacke roky...su mi čim dalej vzdialeny.A čim to bude?Adka taka moja mala sestwička už nejaky ten ročik pracuje a určite sa snaži aj plne venovat svojmu priatelovi s ktorym si mimochodom velmi dobre rozumiem.Sekne im to spolu a velmi im želam aby im to vydržalo.A po pri každodennom zhone sa mi ale zda ako keby na mna zabudla.Vidame sa možno raz za mesiac a tie trapne chvile ked sme už konečne spolu..By ste neverili ale po 5 prehodenych vetach naša konverzacia utichne a už si nemame čo povedat čo je velmi ale velmi smutne.Luftička tak ta  ani po pravde neviem čomu sa venuje.Viem že ma chalana s dost velkej dialky takže vikendy určite travi s nim.Čo je pochopitelne ved laska je laska:)a cez tyžden?poviem vam nebyt intertnetu tak važne neviem ,že existuje.Cez icq prehodime nejake tie vetičky  typu škola,chalani,a podobne kraviny.To bude asi všetko.Deniska -suseda jujj tak ta ma treningy a stretnut ju je umenie obzvlašt ked od nej potrebujete aby vam vratila vaše veci.Treba jej to oznamit aspon tyžden do predu aby si bola ista kde to dala.kedže sme susedy mame na seba aspon nejaky ten čas...zajdeme na čajika alebo pripadne poklabosime na chodbe:)Katuška dalšia moja strelena kamoška...ktora sa  musi teraz trošku krotit a hlavne na seba davat velky pozor.....pretože pod srdiečkom jej rastie taky maličky človiečik ktoreho už teraz neuveritelne lubim..a nemožem sa dočkat ked ho budem  prvy krat držat v naruči a usmievat sa(mam strach že budem aj plakat).V tu chvilu budem tak pyšna na svoju kamaratku,že to dokazala a je odhodlana vychovavat dieta.Ja mam z toho totiž velky strach.a myslim ,že nejaku tu dobu(asi 12) rokov dietatka budem  len obdivovat.Dufam,že budem aspon dobra teta,,,,,jedno viem určite tomu maličkemu splnim všetko čo bude v mojich silach aby malo všetko aj to čo ja som nikdy mat nemohla a už je neskoro aby som to menila.Hmm ako posledneho človiečika s mojej minulosti som si nechala Simonku.a Prečo?Lebo ta asi jedina z tychto ludi je v mojom každodennom programe. a som si ista že patri aj do moje pritomnosti,buducnosti!Ako nieže by tie zvyšne super babenky v nom nemali miesto ale naše cesty sa nejak rozišli.No aj tak ich velmi lubim a  vždy budem.Na tie krasne chvile s nimi sa predsa len nezabuda.Sima je dalšia moja bezva suseda s ktorou chodim do školy ak  vida:o)mame obidve psikov tak ich aj spolu venčime.Proste aj tu sa stane že sa nevidime nejaku dobu ale vždy si mame čo povedat.Taak a asi pred 2 mesiacmi som sa začala velmi menit a to bude asi aj tym ,že som sa odpojila od ludi s ktorymi som bola pred tym stale ako v ponorke.Určite za tym bude aj moj rozchod s priatelom....P.S JANO-VŤBL!!!!odčlenila som sa.Začala som chodit von  viac s mojimi spolužiačkami ktore su tak bezva holky že konečna.Piatkove,chatove akcie s nimi su take ktore som zatial nikde nezažila.Dokonca som začal chodit s neuveritelneou chutou do školy.Pre ten smiech srandu,pochopenie a lasku ktoru citim od asi 6 bab v triede ma robi takou štastnou.PRave tu sa zrodil moj syndrom neuveritelneho štastia.Chodime spolu do fitka na plavaren.Robime take capiny že som si neni vždy ista či sme normalne.Prave dnes v škole som bola rada že ich mam pretože sa mi ani neviem akym zazrakom podarilo schytat dve šupy!!!to som nedostala za celu moju školsku eru.Ale nevadi všetko musi byt prvy krat len aby sa to neopakovalo!!po škole sme všetky mali ešte asi hodinu čas než nam išiel bus domov.Tak sme si išli vysmiate sadnut do jedneho baru.Tam sa k nam pripojila už spominana Sima čo mi bolo divne pretože aju jej spolužiačky boli v tom bare!!!zarazial ma skutočnost že si išla radšej (teda dufam)sadnut k mojim supiš-pupiš spolužiačkam kde sa myslim vyborne bavila kedže jej čučoriedkovy smiech bol počut až ......daleko:DNaozaj ..vtedy mi to cvaklo..títo ludia su presne tí ktorých potrebujem ku každo dennemu životu,pocitu radosti a lasky ktoru si navzajom davame!!!Viem ,že aj moje stare zname kamošky su fajn ale predsa len sme každa už niekde inde a život ´treba nechat PLYNUT!!!!!ved,,,nemožeme byt večne detmi...ale musime robit všetko preto aby sme sa citili navždy mlady a nadpozemsky šťastny!!!