giga

Krasny večer.....úplna pohoda.všetko bolo neuveriteľné.Priatelia,nálada,nič nechýbalo k tomu aby som bola naozaj štastná.Snad len to, aby mi ten kto sedel vedla mna niečo povedal.,Mohol....no sedel a nemo sa na mna  dival.Hovori sa ,že niekedy pohlad povie viac ako tisic slov.No ja som nechapala....nevedela som čo mi tym všetkym chce povedat.Jeho pohlad bol zvlaštne chladny,taky aky som ešte nevidela.V tom sa vo mne ozvalo niečo čo som do vtedy nikdy necitila.Prišlo to s neznama a tak rychlo.Malo to neuveritelnu silu,  Ta sila bola ako prival vichrice.ktora vo mne rozputala  množstvo myšlienok,otazok. .. .Pytala som sa sama seba prečo?Prečo som taka zranitelna ?Prečo ničomu nechapem?.Prečo mam taky velky strach?a hlavne prečo nedokažem zastavit prud slz?Moj rozum nema žiadnu odpoved na tieto otazky,avšak moje srdce hej.LUBIM.tak moc a tym to všetko je,Teraz už len čakam.......čakam na to kedy bude moja laska opätovana.Mam však velky strach.Bojim sa ,že  mojim jedinym spoločnikom v noci bude  už len  mesiac.