giga

 Mam strach sama zo seba.desím sa myšlienkam,činom.Naozaj je okolo mna ticho.nič sa nehybe,neni tu  nič žive.Vnimam len tikot hodin čo su na stoliku.Vlastne v celom byte je ticho.Take ,že by sa dalo krajat.Nerozpravam,vobec........nie že by som nemala s kym trkotat ale mne sa nechce.nemam chut vydat ani hlasok.moja hlava ide prasknut tym čo sa v nej odohrava.Normalne citim ako keby sa mi tam hadali ludia.Všetci sa snažia ma presvedčit ,že musim robit to čo chcu oni.Navzajom sa hadaju....lebo len oni su doležity  a maju pravdu Som ako tovar po ktorom je dopyt.ale ja nechcem... nemožem.....ubližuje mi to.Stojim a kričim,Kričim tak nahlas.ale nikto ma nepočuje,Nikoho netrapi ako to chcem ja!Chcem byt sama..uplne ....nemam zaujem o nič..možno len o klud a pokoj.Smrť ma vobec nestraši..dnes by som ju kludne zniesla.....praveže by som sa z nej tešila.Možno by som konečne spravila niečo čo ostatny nechcu....bolo by to len moje.....moje rozhodnutie.Ale zomriet pre inych?nie ved je to môj život.Mala by som ho žit ako chcem ja.Prečo je take tažke povedať všetkym zbohom???možno by len stačilo len pohrdavo sa pozriet a neurobit nič.Mala by som zatvorit tuto knihu života,zahodit celu buducnost čo mam v nej napisanu.Udupat ju alebo spalit.Zničit.,zničit,zničit.....prepisat by ju nestačilo....lebo všetko ostatne čo som už zažila tam zostane.Neznašam spomienky.Ani tie dobre,musim niečo urobit.

Mam narok na to aby som si otvorila dalšiu?čo ked inu nemam a  už nebudem.Može sa to všetko....???alebo mam prijat svoj osud a trpiet??NIE,ja už nechcem...som rozhodnuta,musim to všetko zničit.Aj ked zabudnem na vela veci.MUsim najst tu spravnu...tato nebola pre mna.Určite to bude trvat,je mi to jedno,Ticho,presne to,mi teraz stači.Mam ho najradšej zo všetkych. Nezmizne dufam.                                               

                          Navždy spolu