Dnešny den bol jeden z tych s velkym D.Kedže su maturity ako stredoškolačka som mala volno.Moje prebudenie do slnečneho rana mi dodalo energiu a chut niečo podniknut.Pekne som sa naranajkovala čo nerobim často..hned mi bolo dobre.Dohodla som so Simou ,že skočime navštivit našu kamošku do blizkej dediny menom Podmanin kde sa prestahovala spolu so svojim priatelom do rodinneho domu.Kedže čakaju prirastok dom je pre nich akurat.Ešte sme sa stavili v tescu ,že niečo kupime ved s prazdnymi rukami sa na naštevu nechodi a toto mala byt dokonca kolaudacia.Čo kupit žene v tehotenstve??väčšinou sa kupuje flaša na naštevy no tu sme museli vybarť niečo predsa len vhodnejšie.PO prejduti tesca sme sa preto rozhodli pre miminkovsku flašku ktora nas uputala-bola s takym hezkym klokanom:DPrišiel autobus a už sme pomaly zachadzali smerom k našmu cielu.Na zastavke naš už čakala kačena spolu s psikom -sarou.Bola som rada že ju vidim,lebo sme an seba nemali moc času sa vidiet.Moja robota,jej materske povinnosti skratka bolo toho na nas vela.Prišli sme teda do jej noveho domova.Je to pekny dom a konečne maju aspon trochu sukromia.Som rada že im to takto vyšlo.pre babo to bude po par upravach naozaj pekne prostredie.Po uvitani aj s Palom(kačeninym priatelom)sa mi usta nezatvorili,mala som toho tolko na srdci.čas plynul a pre simu a man prišiel jej brat na aute že nas vezme domov.V aute ma tak napadlo,že by som mohla skočit za mojim ocinom ktoreho som tak dlho nevidela lebo s nami už nebyva.Predsa len som to skusila a ukecala aj mojich spolujazdcov. a tak sme si to namierili smer-jasenica.Po prichode nastali u mna menšie obavy-v dome sa už totiž nesvietilo.Skusila som otvorit branku-bola otvorena čo bolo velmi dobre znamenie.Vstupila som pomaly do domu a zistial že v kupelni sa svieti.Zrazu sa otvorili dvere a stal v nich moj OCINO!bola som taka rada že ho vidim a aj n mna čo sa dalo vyčitat z vyrazu jeho tvare.nemohla som odolať a silno ho objala,a tak sme tam stali v tuhom obajti.dali sme si pusu,bolo to važne užasne citit, že vas niekto ma rad.Bola som naozaj velmi štastna.stravili sme spolu par minut lebo nebolo vela času ale slubila som že v stredu pridem .velmi sa tešim.Teraz ked to pišem..pomaly mi po licach stekaju slzy.:(prečo nemože byt všetko ako volakedy?prečo nemožu naši žit spolu?ved sa to dalo tolke roky.čo sa stalo?kdde nastala ta chyba?možno aj viem ale nechcem si to pripustit,Jedno však viem velmi ho lubim.strašne moc a cenim si každu chvilku čo spolu prežijeme.S mamou mam tiež velmi dobry vztah.Sme spolu však častejšie no aj tak je to človek ktory ma vo vela veciach podrži aj ked vie že som v dobrej kaši a možem si za to sama.až teraz som prišla na to aky su rodičia v živote doležity.važne...ešte že ich mam.Už teraz sa nemožem dočkat stredy.
OCINO- MAMINA
Komentáre
tak