giga

Tak na tomto som sa dnes naozaj pobavila.Bola som prave na praxi,Praxujem momentalne v jednom vychytenom hoteli v mojom mestečku.Som velmi rada ,že aj tento rok som zostala s ludmi na ktorych mi tak velmi zaleži a vždy ma dokažu rozosmiat.Medzi ne bez pochyb patri super babenka Maťka.Ako tak čas letel,prišiel rad na obed.Vtedy mame všetky prestavku.sadli sme si všetky(9báb)do salonika a začali obedovat.Ako to mame v  zvykuusta sa nam nezavru ani pri obede.V tom začala Maťka hovorit jeden svoj vtipny pribeh s prazdnin.Znel asi takto-Viete my mame takych staršich susedov a raz ta babka tlačial okolo našho domu(byva na dedine)karičku naktorej malavyložena dve vrecka zrna a po pri tom mala v ruke velku platenu tašku čo sa nosili volakedy.Samozrejem ,že jej to bolo tažke tlačit do kopca a tak požiadala mojho švagra aby jej to vytlačil.Švagor sa nenechal zahanbit a už tlačil karičku hore kopcom,Ako tak išiel spadlo mu to jedno vrece na zem.Neotalal hned sa bral dvihnut ho.Avšak velku platenu tašku položil na karičku.zdvihol vrece zo zeme a prask ho na karičku a tu spominanu platenu tašku.Švagor pokračoval v ceste.v tom však za sebou počul strašny hukot.Otočil sa a videl ako babička ktorej karičku tlači hore kopcom neuveritelnou rychlostou pali za nim.Babka dobehla už s plačom a vystrašene zvolala"preboha ved ja mam v tej (platenej)taške sléépku"chuda sliepokča musel trpet.nebolo to však nič oproti tomu ako som trpela ja ked Maťa dorozparvala tuto prihodu.Polievka čo som jedla skončila na stole a cela červena už pomaly s nadychom do fialova som sa snažila lapit dych.spolužiačky neboli na tom o nič lepšie.uff tak som si vydychla ked sa mi ako tak podarilo zachytit prival čerstveho vzduchu.Smiech je naozaj zdravy,no len v tom pripade ak neoprskate polovicu salonika:o)ale aj tak som rada že som opat v škole......ved smiech je zdravy a Mata určite neskončila s vtipnymi prihodami.