giga

Je to neskutočne dlhá doba čo som sem nepisala.Neviem či nebol čas,alebo sa mi len nechcelo.No dnes som si sem sadla plna emocii a rozhodla sa napisat par riadkov.Ked pišem tieto slova opadava zo mna napätie,unava a možno aj to čo tak dlho potlačam.Posledny članok som napisala tesne na začiatku minuleho leta.Bola som po uši poblaznena..Ano bol to chalan ktory si ma tak ziskal ,že do dnes tomu neverim...Zmizela si dneska rano,nechala si rozestlano ,jak v posteli tak v mí duši,asi neviš co se sluši..boli jeho slova po tom ako som sa rano vytratila z jeho bytu...leto ubiehalo klasickym štylom.Bola som na brigade,ale neuverite kde-Hame:)vyrabala som pašteky,skutočna životna skusenost.Ked som sa odtial vratila uživala som si tažko zarobene peniažky.Tažko by sa mi opisovala jedna etapa ktoru som prežívala až do polovice februara.....takže ju preskočim....ako aj par dalšich detialov.pretože su to veci o ktorych som už pisala.Chyby ktore som myslela,že už nikdy nespravim,,,a predsa stalo sa:)už nad tym len kyvem hlavou.Je krasna sobota.slnko prenadherne svieti a ja sedim doma.V izbe zo zatiahnutymi žaluziami.je to sklučenost?nie je to ten pocit ked by ste aj niečo chceli no nemate s kym.Mam vela priatelov,len každy je niekde inde- v praci,s rodinou či priatelom.zostal mi len psik,moja krasna Nelinka,ktora mi dodava sebavedomie ked sa bezhlavo tulam po vonku.Občas mam dojem ,že už by aj ona chcela ist domov,ale sama sa prechadzat predsa nebudem:)Dufam ,že mi to odpusti..bliži sa siedma hodina a to je pre mna čas venčenia...tak pomaly pojdem.